Dva krát oplakaný ale stále živý v spomienkach

Matičiari z Kamennej Poruby pri Vranove nad Topľou si už tretí rok po sebe uctili svojho rodáka a vojnového veterána Mjr. Jozefa Serafina, a to položením vencov k jeho pamätnej tabuli a futbalovým zápolením. Rodák z Kamennej Poruby sa narodil 3. februára 1922 a ako 20-ročný narukoval do slovenskej armády. Po päťmesačnom výcviku bol odvelený na východ do Bieloruska bojovať proti Rusom. Osud však nechcel aby mladý Porubčan bojoval so slovanskými bratmi. Hneď pri transporte starými vozňami vystlaných slamou sa ich vlak v Bielorusku vykoľajil vďaka míne. Slovenský vojaci prežili len vďaka tomu, že ich bieloruský vojaci ušetrili. Pred nimi idúci vlak s nemeckými vojakmi mal však iný osud. Bielorusi ich vystrieľali do jedného muža. Nakoľko slovenská divízia sympatizovala s bieloruským národom, odvelili ju do Talianska. Tam takmer mladý Jozef zahynul po americkom kobercovom bombardovaní. Našťastie, bomba ktorá dopadla len niekoľko krokov od neho zázrakom nevybuchla. Neskôr prebehol na druhú stranu frontu, kde so svojou skupinou narazili v talianskych horách na partizánov. Tí im pomohli nájsť organizované jednotky anglickej armády. Potom sa začal písať nový príbeh, a však rodina mladého vojaka v tom čase dostáva kufor s osobnými vecami mladého Jozefa a všetci s myslia, že je mŕtvy. Mladý Jozef sa stal príslušníkom západnej spojeneckej armády. Bojoval v Afrike v Alžírsku, kde sa dozvedel od juhoslovanských partizánov o Slovenskom národnom povstaní. To mu dodalo energiu k ďalším bojom. Zúčastnil sa aj obliehania francúzskeho Dunkerque. Keď sa vrátil domov jeho otec Michal už nežil. Zabil ho delostrelecký granát. V jeho tele uviazlo 12 črepín. Brat Jozefa Serafina, Bartolomej, sa zúčastnil kladenia vencov pri pamätníku aj tohto roku 10. novembra 2018. Spomínal na brata ako sčítaného, čestného a národne orientovaného človeka. Sám Bartolomej porozprával prítomným svoje zážitky z 2. svetovej vojny. Ako 8-ročný unikol viac krát smrti. Raz mu guľka tesne preletela okolo hlavy, druhý krát zas utiekol nemeckému vojakovi pomedzi nohy. Dokonca zaspieval úryvok pesničky, ktorou si mladý chlapci zlepšovali náladu. Vráťme sa však k jeho najstaršiemu súrodencovi. Po vojne sa Jozef presťahoval do Česka, kde pracoval ako dispečer v dopravnom podniku v Moste a Litvínove. Prežil obdobie prenasledovania príslušníkov západného odboja a kresťanov zo strany komunistov. Napriek tomu sa stretával a poskytoval pomoc osobnostiam gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi. Jozef Serafin vo veku 80 rokov dostal povýšenie za vojnové zásluhy na majora Českej armády. V roku 2004 dokonca dostal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie, spojené s udelením titulu Rytier čestnej légie Francúzskej republiky z rúk vtedajšieho prezidenta Jacquesa Chiraca. Vo veku 84 rokov mu obec Kamenná Poruba udelila čestné občianstvo. Zomiera v Prahe, 11. septembra 2006, kde je aj pochovaný. Odkaz Mjr. Jozefa Serafina však ostáva v mnohých srdciach. Som hrdý, že sa v Kamennej Porube narodila osobnosť tak silne národne a kresťansky cítiaca. Mladí matičiari z Kamennej Poruby teda majú silný pozitívny vzor. Možno aj vďaka tomu porazili všetkých súperov a tohto roku turnaj na počesť Mjr. Jozefa Serafina vyhrali. Ďalej sa futbalového zápolenia zúčastnili sympatizanti a členovia Matice slovenskej z obcí Davidov a Sečovská Polianka. Štvrtým tímom boli futbalový vyslúžilci z Kamennej Poruby na čele z prezidentom futbalového klubu Dušanom Bartkom, ktorý pomáhali aj pri samotnej organizácií podujatia. Podujatia sa zúčastnil taktiež vedúci oblastného pracoviska Miroslav Gešper, členka krajskej rady Janka Gešperová, predseda odboru Mladých Matičiarov z Giraltoviec, brat majora Jozefa Serafina Bartolomej Serafin a ďalší.

Mgr. Martin Hajník

Pamätná tabuľaPríhovor Hajníkbrat B. Serafinkladenie vencou B. Serafin a M. GešperMM K. Poruba vs. S. Poliankazápas MM KP vs. S. PoliankaVíťaz OMM Kamenná Poruba

About Martin Hajník

Podpredseda Mladej Matice a taktiež člen výboru Matice slovenskej. Vo svojej rodnej obci Kamenná Poruba vedie miestny odbor Matice slovenskej.
Bookmark the permalink.

Comments are closed.