Matúš Dula – štátnik a národovec

Matica slovenská si na parlamentnej pôde pripomenula Matúša Dulu.

JUDr. Matúš Dula – národovec, predseda SNR 1918, predseda Matice slovenskej, predseda Slovenskej národnej strany 1914 až 1918, advokát a poslanec.

Neoblomný národovec Matúš Dula   

V júni 2016 ubehlo 170 rokov od narodenia a 90 rokov od úmrtia štátnika a národovca Matúša Dulu (28. jún 1846Blatnica – 13. jún 1926Ružomberok). Bohužiaľ podobne ako mnohí iní slovenskí dejatelia, ktorí zásadným spôsobom ovplyvnili náš národný vývin, aj táto inšpiratívna osobnosť je neprávom opomínaná. Predseda Slovenskej národnej rady 1918, iniciátor Martinskej deklarácie 1918, predseda Slovenskej národnej strany, spolupredseda Matice slovenskej, poslanec, senátor, župan, právnik, advokát sú len základné záchytné body života človeka, pre ktorého bolo národné a kresťanské presvedčenie nedielnou časťou jeho pozemského bytia.

dav

V živote neoblomného národovca Matúša Dulu, sa odráža kronika pohnutých udalostí slovenských dejín 2. polovice 19. storočia a prvých desaťročí 20. storočia. Narodil v Blatnici iba dva roky pred vypuknutím všeobecnej revolúcie 1848, ktorá zachvátila Európu. Obecnú školu navštevoval v Blatnici a Mošovciach, neskôr pokračoval na gymnaziálnom štúdiu v Kežmarku a Rožňave. Ako mladý študent sa už osobne zúčastnil pamätného Memorandového zhromaždenia 6. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine. Netrvalo dlho a dal o sebe prvý krát politický vedieť počas slávnostného zhromaždenia v Martine 1863, ktorým bola za účasti biskupa Štefan Moysesa založená Matica slovenská. Iba 17 ročný gymnazista nadšene s jemu príslovečným fanatizmom reční k verejnosti na námestí v Turčianskom Svätom Martine a vyzýva Slovákov k odhodlanosti a vytrvalosti v boji za svoje národné práva. V tom čase sa v rodine očakávalo, že si vyberie kňazskú cestu. Dokonca začal kázať pod dohľadom evanjelických farárov v Betliari, Polome a v Nižnej Slanej. Po istom váhaní sa mladý Dula rozhodol nestať sa kňazom, ale začať študovať právo vo Viedni v roku 1864. Voľba hlavného mesta poddunajskej ríše nepadla náhodne, aj v tom možno cítiť dlhodobý zámer starších národovcov, ktorí viedli v tom čase tuhý zápas za memorandové požiadavky z roku 1861. Slovenská politická reprezentácia verila vládnym prísľubom z Viedne o osobitej slovenskej samospráve. Na predpokladané nové pozície v štátnom aparáte bolo nevyhnutné pripraviť slovenský dorast predovšetkým z právnickej oblasti a najlepšie s poznaním rakúskych politických pomerov.

Vo Viedni Matúš Dula iniciuje so spolužiakmi akademický spolok „Slovenské okolie,“ pomenovanom po základnej požiadavke v Memorande, kde sa žiadalo uznanie samostatného „Slovenského okolia.“ Viedenské pôsobenie bolo poznačené aj Dulovou činorodou spoluprácou s bratmi Moravanmi i Poliakmi, rovnako pôsobil aj v čerstvo založenom českom spolku „Sokol“ a v známej „Slovanskej besede.“ V roku 1867 po treťom ročníku bolo už jasné, že rakúsko-uhorské politické vyrovnanie bude realizované na úrok predovšetkým slovanských národov monarchie. Zmena politickej situácie spôsobila prestup celého radu slovenských študentov z Viedne na právnickú fakultu do Pešti a medzi nimi aj mladého Dulu. Po ukončení práva si ho berie k sebe ako koncipienta jeho patrón a advokát Pavol Mudroň, aby si o niekoľko rokov sám otvoril advokátsku prax priamo v Tur. Sv. Martine.

O ďalšie obdobie už zrelý muž Matúš Dula stojí neohrozene v prvej rade brániac  národ pred agresívnou maďarizáciou. Riskuje vlastnú právnickú kariéru advokáta, keď obhajuje slovenských národovcov vo vykonštruovaných procesoch organizovaných uhorskou štátnou mocou. Najznámejšie sú procesy proti Vavrovi Šrobárovi, Andrejovi Hlinkovi, ako aj tzv. Klužský, kde obhajoval rumunských vlastencov. V 80. rokoch 19. storočia sa zastupuje prenasledovaných Gustáva Kellnera, či farára Mošteňana. V roku 1899 v Memorandovom procese obhajuje martinských národovcov, aby o rok neskôr sám zasadol na lavicu obžalovaných v banskobystrickom procese spoločne s Andrejom Halašom a Svetozárom Hurbanom Vajanským.

Súdne konania mohol skúsiť aj zo strany obžalovaného. Odsedel si ešte ako mladík niekoľko mesiacov obyčajného väzenia v Banskej Bystrici zato, že spolu s priateľmi zorganizoval privítanie na železničnej stanici Ambra Pietora. Odvážny slovenský redaktor Pietor bol odsúdený súdom na 9 mesiacov väzenia za napísanie článku pranierujúci národnostnú politiku Uhorska.

Po svojom otcovi zdedil aj všeslovanskú myšlienku, ktorá tvorila pevnú časť jeho osobnosti. Netreba zabudnúť na dlhoročné priateľstvo Matúša Dulu s Adolfom Dobrianským, najvýznamnejším predstaviteľom karpatských Rusínov a taktiež spoluzakladateľom Matice. Dula bol zároveň známym tým, že jeho dom nemohol obísť žiaden z hostí zo slovanských krajín, ktorí zavítali na Slovensko.

Známy bol aj márny, ale obdivuhodný boj Matúša Dulu za obnovu slovenského evanjelického patronátneho gymnázia v Tur. Sv. Martine, zrušeného spolu s Maticou slovenskou a slovenskými gymnáziami medzi rokmi 1874 až 1875. Martinskí evanjelici sa rozhodli, že na svoje náklady založia nové cirkevné gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským. Vec bola napokon schválená uznesením Preddunajského dištriktu v Prešporku a členom komisie pre zriadenie sa stal aj Matúš Dula. Rozhodnutie prešporského konventu však bolo prekvapivo zrušené generálnym konventom v Pešti a to aj napriek zakotvenej vnútornej samospráve. Matúš Dula v Pešti tak vehementne obhajoval založenie gymnázia a otázku autonómie konventu, že ho protivníci nazvali „divoký Dula.“ Hodný svojej prezývky sa nevzdal a interpeloval priamo ministra vyučovania Albína Csákyho. Ten sa síce vyjadril, že udelí povolenie na zriadenia gymnázia, ale iba s vyučovacím jazykom maďarským, rozhodne nie slovenským.

S rovnakou urputnosťou bojoval za zriadenie Národného domu v Turčianskom Svätom Martine v roku 1887, ktorý sa aj vďaka jeho snaženiu podarilo postaviť a aspoň čiastočne nahradiť zrušenú Maticu slovenskú. Dula musel zviesť ďalší zápas s neuveriteľnými prekážkami vynaliezavej uhorskej štátnej moci. Nielen, že úrady nariadili odstrániť z jeho názvu názov „národný,“ ale bránili  využitiu jeho divadelnej sály pod zámienkou prepadu stropu. Nechceli povoliť ani hostinskú koncesiu. Bolo príznačné, že Matúš Dula nakoniec všetko vďaka svojej zdravej agresivite presadil.

V politickej činnosti patril k nasledovníkom svojho niekdajšieho advokátskeho šéfa Pavla Mudroňa – historicky prvého predsedu Slovenskej národnej strany. Od 70. rokov 19. storočia stál pri všetkých dôležitých činoch národnej strany a neskôr sa stane jej najdlhšie pôsobiacim podpredsedom. Vedenie preberá v predvečer 1. svetovej vojny na jar 1914, už ako 68 ročný. Treba zdôrazniť, že predsedníctvo najstaršej slovenskej politickej strany mu bolo zverené spontánne s jednoznačnou dôverou v jeho doterajšie skúsenosti.

Prežíval intenzívne peripetie 1. svetovej vojny, aby na konci tohto apokalyptického konfliktu významne prispel k oslobodeniu Slovenska. Práve on inicioval v roku 1914 vytvorenie kľúčového reprezentatívneho orgánu – Slovenskej národnej rady, ktorá mala spojiť rôznorodé slovenské politické prúdy. Vypuknutie vojny a atmosféra strachu, ktorá sa prehnala Rakúsko-Uhorskom to znemožnila, čo viedlo aj k politickej pasivite Slovenskej národnej strany. Udalosti nabrali dramatický spád od polovice roka 1918.

Slovenská národná rada sa predchádzajúcich poradách zišla takmer dobrodružným spôsobom a pod drobnohľadom uhorských bezpečnostných orgánov 30. októbra 1918. Starý politik Matúš Dula preľstil svojich dlhoročných protivníkov, keď oficiálne nahlásil do Budapešti zvolanie výkonného výboru Slovenskej národnej strany, no v skutočnosti organizoval zasadnutie Slovenskej národnej rady. Vtedajší nový predseda vlády Mihál Károlyi z radov socialistov neuvedomujúc si skutočný cieľ povolil zasadnutie. Dňa 30. októbra 1918 v Martine bola prijatá Martinská deklarácia, ktorá sa prihlásila k Česko-slovenskému štátu a Slováci sa po tisíc rokoch definitívne rozišli s Uhorskom. Matúš Dula bol zvolený za predsedu SNR.

To, že do poslednej chvíle bola potrebná veľká osobná statočnosť svedčí aj jeho zatknutie maďarskou vojenskou jednotkou pôsobiacou v meste. Maďarský dôstojník mu dokonca hrozil vojenským súdom za vlastizradu. Prepustený bol na osobný zákrok Mihála Karolyiho, ktorý sa snažili nalákať slovenskú reprezentáciu na autonómiu v rámci Maďarska. Dokonca mu sľubuje funkciu slovenského bána. V tých chvíľach išlo naozaj o život, v iných nepokojoch bol zlynčovaný budapeštianskym davom zaprisahaný nepriateľ slovenskej veci vojnový ministerský predseda Istvan Tisza. Prepustenie však 72 ročný Matúš Dula využije iba na jedinú cestu, ktorá na sklamanie M. Karolyiho ideovo neviedla do Budapešti, ale k potvrdeniu Martinskej deklarácie i vzniku Česko-slovenského štátu. Život Matúša Dulu, jeho doterajšie úspechy a prehry, akoby pomyselne smerovali k záverečnému vyvrcholeniu a to k oslobodeniu Slovenska v posledných kŕčoch 1. svetovej vojny.

Ktovie aké mal myšlienky, keď po polstoročnej ceste, participoval na obnove Matice slovenskej v roku 1919, ktorej založenie intenzívne prežíval ako mladý gymnazista. Spolu s Pavlom Országhom Hviezdoslavom, Františkom. Richvaldom Osvaldom a Vavrom Šrobárom sa stal zaslúžene jej spolupredsedom. Matúš Dula ďalej pôsobil ako poslanec a neskôr senátor Národného zhromaždenia a istý čas ako bratislavský župan. Slovenskú národnú radu však onedlho nová vláda zrušila, čo bola neblahá predzvesť osudných rozporov v novej Česko-slovenskej republike.

Postupne zhoršujúci sa zdravotný stav ho vyradzuje z politického života. Zomiera pokojne 13. júna 1926 o pol desiatej večer v ružomberskej nemocnici a je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine. Ako to opísali jeho súčasníci: „Zhasla pochodeň, ktorá vytrvalo osvetľovala cestu aj v tých pre Slovákov najtemnejších časoch.“

Ideový odkaz Matúša Dulu a jeho generácie

Na mieste je otázka, prečo je osobnosť akou je Matúš Dula v zásade takmer úplne zabudnutá verejnosťou? Zároveň, aký je odkaz Dulu pre súčasnosť a čo je jeho ideové dedičstvom jeho generácie pre dnešnú generáciu Slovákov? Odpoveď na uvedené, možno dať iba pri širšom zamyslení sa nad vývojom národného hnutia, čo presahuje jeho životopis. Súčasne je aj odpoveďou na otázku, prečo sa zabúda na celý rad ďalších výnimočných národovcov a to nielen príslušníkov Dulovej generácie.

V jedných z posledných čísiel Slovenských pohľadov bol uverejnený článok s výrezmi zaujímavých postrehov na Slovákov z pera zahraničných nemeckých, aj maďarských cestovateľov, ktorí zavítali na Slovensko. Väčšina je venovaná začiatku a prvej polovici 19. storočia, teda v čase pôsobenia štúrovskej generácie, ale aj narodenia Svetozára Hurbana-Vajanského, Matúša Dulu, Pavla Országha Hviezdoslava, Pavla Mudroňa, Jána Vanoviča a ďalších, ktorí nakoniec previedli náš národ do modernej epochy.

Cestovatelia jednej strane opisujú Slovákov v obvyklých stereotypoch, no na druhej ich zaujala objektívny postreh, že v Hornom Uhorsku badať zjavný populačný a hospodársky vzostup príslušníkov slovenskej národnosti. Slováci sa viditeľne presadzovali v mestách, cirkevnom živote, obchode a zjavne vytlačovali v mestách napríklad dovtedy prominentnú nemeckú maloburžoáziu. V tejto súvislosti si často neuvedomujeme, že štúrovská generácia nemohla povstať z ničoho, musela mať svoju širšiu zdrojovú bázu. Korene tohto úspešného populačného a hospodárskeho vzostupu, z ktorého vynorili štúrovci, vzišla práve zo základne početných slovenských más v obciach a mestách.

Zároveň si zahraniční pozorovatelia všímajú nemeckú meštiansku triedu a jej nezadržateľný postupný pád. Tá v tých časoch samozrejme prevyšovala Slovákov aj Maďarov v mnohých ohľadoch s výrazným náskokom poznania nielen kapitalistických vzťahov. No paradoxne zdroje, ktoré zabezpečovali výhodu pred inými národnosťami, začali byť v Uhorsku jednou z príčin jej zostupu. Z ďalších historických zdrojov vieme, že nemecké meštianske rodiny kvôli majetku preferovali menšie potomstvo, súčasne sa čoraz viac presadzovali idey materializmu pred duchovnými.

Opakom boli Slováci tej doby, síce jednoduchší, materiálne chudobnejší, ale priamejší národ, v ktorom bezkonkurenčne prevládali konzervatívne hodnoty, silné náboženské presvedčenie, početné desať a viac členné rodiny vychádzajúce z kresťanských princípov, či už vierovyznania rímsko-katolíckeho, alebo evanjelického a. v. Ďalej zmysel pre autority a povinnosť, ale aj túžba po vzdelaní i poznaní. Ťažké podmienky na život odchovali odolných a húževnatých jedincov. Táto zdrojová základňa splodila osobnosti študujúce viacero odborov a ovládajúcich niekoľko jazykov – skutočných polyhistorov s obrovským rozhľadom. Mnohí súčasne študovali teológiu, filozofiu, právo, no boli aj spisovateľmi, novinármi, či umelcami. Práve oni vytvorili slovenskú národnú elitu, ktorá sa postavila na čelo slovenských más a nehľadiac na osobný prospech tvorila prvé politické a národné programy i memorandá. Oni vytvorili Slovenské učené tovarišstvo, Tatrín, Maticu slovenskú, Slovenskú národnú radu, Slovenskú národnú stranu, družstevné spolky, pokladnice a iné organizácie! Odchovaní filozofiou Johanna Gottfrieda Herdera, cyrilo-metodskou i svätoplukovou tradíciou, dielami Jána Kollára, či Pavla Jozefa Šafaríka.

Veď sám Matúš Dula je symbolickou špičkou tohto pomyselné ľadovca. Pochádzal so silnej kresťanskej rodiny, chcel sa stať kňazom a jeho idealistické presvedčenie sa rovnalo náboženskému presvedčeniu o oslobodení Slovákov a povinnosti pracovať pre svoj národ nezabúdajúc na všeslovanskú ideu. Tak ako to napísal Jozef Rotnágl: Bol mužom veľkej lásky k svojej rodine, k svojmu národu a zemi. Jeho nevyčerpateľné zanietenie pre slovenskú vec ho vždy vzpriamilo, keď klesal sklamaný a porazený. Bol mužom činu, praktický organizátor a politik. V národnom boji, v obrane pravdy a práva sa staval vždy do prvej rady odhodlane a smelo, neobávajúc sa ani rán, ani rizika. A často sa neoblomne bil aj keď zostal sám. Tak sa stal markantným, rázovitým predstaviteľom národných slovenských snáh pred prevratom roku 1918.“ Tento základ sa ukul v podmienkach slovenského Turca pod dohľadom otca Matúša Dulu staršieho – taktiež národovca, kresťana a povolaním kupca. Nebola náhoda, že jeho otec bol sám za účasť v slovenskej revolúcii 1848 väznený maďarským vojskom. Tento prirodzene bystrý človek, ktorý prešiel za zamestnaním nielen strednú Európu, ale dokonca ruské priestory až po ďaleký Irkutsk, spolu so slovenským učiteľom Jurajom Šoltýsom ukovali z mladého Matúša Dulu svojho pokračovateľa, ktorý dielo otcovské nesklamal.

V tomto zmysle treba upozorniť na skutočnosť, že naši národní predchodcovia pracovali s perspektívou na pol storočia, ale i viac dopredu. Pracovali na plánoch, ktorých výsledok často uvideli až ich synovia a niekedy dokonca vnuci. To si vyžadovalo silné, vytrvalé, nezištné, vzdelané, všestranne pripravené a predovšetkým zanietené osobnosti. Počtom malý slovenský národ pochopiteľne nemohol, a ani dnes nemôže robiť globálnu politiku na úrovni veľmocí. V zložitom stredoeurópskom priestore, čo môže a musí urobiť je, že zachová svoju národnú identitu a štátnosť. Minimálne tak, ako sa o to pričinili naši predkovia. Tak ako v minulosti aj teraz potrebujeme osobnosti, ktoré prevedú slovenský národ cez nástrahy súčasných dejinných križovatiek. Poznanie života Matúša Dulu, Svetozára Hurbana Vajanského, Pavla Mudroňa, Jána Vanoviča, Ambra Pietora a ich súputníkov, nehovoriac o takých velikánoch ako bol Ľudovít Štúr, Andrej Hlinka, Martin Rázus a M. R. Štefánik, nie je samoúčelným spomínaním na minulosť. V skutočnosti je trvalou a cennou inšpiráciu pre budúce slovenské generácie.

Doba bohužiaľ ukázala, že je rovnako nebezpečná a rozporuplná ako tie minulé. Je preto nevyhnutne neustále analyzovať a snažiť sa pochopiť procesy, ktoré určujú európsky a svetový pohyb. Tak ako v minulosti aj teraz potrebujeme podchytiť na všetkých úrovniach nové mladé osobnosti a pripraviť ich pre slovenský spoločenský, politický, vedecký, kultúrny a umelecký život. To si však vyžaduje nevyhnutne plánovať a dovidieť ďalej ako na najbližšie volebné obdobie. Zároveň je potrebné sa zamyslieť, či dva silné faktory, ktoré stáli pri obrode slovenského národa – kresťanské presvedčenie a početné rodiny – nie sú už zjavne narušené súčasným materialistickým svetonázorom. Máme ešte také elity ako sme mali v minulosti? Ak ich nemáme, pracujeme intenzívne na tom, aby sa znovu zrodili? Matica slovenská zrealizovala za posledné obdobie celý rad aktivít pre mládež a školy, no plnohodnotne nahradiť štát pochopiteľne nedokáže.

Obnova kolektívnej historickej pamäti národa si vyžaduje cielenú prácu na školách a univerzitách, čo môže zabezpečiť iba Slovenská republika, za ktorú bojovali celé generácie národovcov, medzi inými aj Matúš Dula. To je aj ideový odkaz pre našu generáciu.

Vážme si a uchovávajme pamiatku na tých, ktorí v dobách najťažších, vytrvalo bránili práva slovenského národa.   

 Marián Gešper

………………………………………………………………………………………………………………………………..

Matica slovenská (MS) pripravila akadémiu spojenú s prezentáciou života a diela prvého predsedu povojnovej Slovenskej národnej rady (SNR) – Matúša Dulu. Je symbolické, že slávnostná akadémia venovanú Matúšovi Dulovi sa uskutočnila z iniciatívy záujmového odboru Mladej Matice, Domu MS v Bratislave a Mládeže SNS. Súčasný predseda Národnej rady Slovenskej Republiky (NRSR) Andrej Danko mal nad akciou záštitu.

So slávnostným prejavom v budove Národnej rady SR vystúpil predseda NR SR Andrej Danko a predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Z referátom k neznámym míľnikom života Matúša Dulu pri obhajobe slovenských národovcov v procesoch vykonštruovaných vtedajšou uhorskou štátnou mocou sa prezentovala podpredsedníčka Slovenskej advokátskej komory Viktória Hellenbart „Advokát Dr. Matúš Dula“. Za Maticu slovenskú vystúpil s referátom „Matúš Dula a ideový odkaz pre súčasné národné hnutie“ podpredseda MS a predseda Mladej Matice Marián Gešper. Ten v závere uviedol: „Treba zdôrazniť, že dnešná slávnostná akadémia nie je len historickou spomienkou, ale aj podkladom legitimity slovenskej štátnosti a takých inštitúcii, ako je Národná rada SR, ktorej predsedom bol Matúš Dula. Zároveň podkladom legitimity súčasných politických a kultúrnych národných organizácií, v ktorých pôsobil ako dlhoročný čelný predstaviteľ. Vážme si a uchovávajme pamiatku na tých, ktorí v dobách najťažších, vytrvalo bránili práva slovenského národa.“ Nasledovalo vystúpenie poslanca NRSR a podpredsedu SNS Antona Hrnka „Matúš Dula a jeho pôsobenie v SNS“. Záverečný a najdlhší príspevok patril riaditeľovi Slovenského historického ústavu MS Ivanovi Mrvovi s názvom „Matúš Dula a SNR 1918“. V diskusii vystúpil aj moderátor podujatia Maroš Pavlovič (Mládež SNS) a historik Miroslav Peknik (Ústav politických vied SAV v Bratislave). Medzi zúčasnenými nechýbali poslanci NRSR, funkcionári MS a príjemná bola aj početná prítomnosť mladých ľudí.

Matica slovenská pri príležitosti 170. výročia narodenia a 90. výročia úmrtia národovca Matúša Dulu pripravila aj krátky spomienkový videoklip, ktorý máte možnosť nájsť priamo na stránke www.matica.sk/tv.

prevzaté text: jdp/mg, foto: Matúš Zajac/NRSR/MS

Bookmark the permalink.

Comments are closed.